Veľkonočné Trojdnie s bratom šavlom
Biela sobota
Ježiš vstal z mŕtvych. Nie pre seba. Pre nás. Aby sme my mohli žiť, aby sme sa mohli vrátiť domov k Otcovi. Aby obnovil náš vzťah s ním zomrel a vstal z mŕtvych. Aby sme my neumierali, on umrel raz a navždy. Spravil z potupného nástroja utrpenia – kríža, nástroj našej spásy. Ukázal nám, že patrí do nášho života. Rovnako ako sila, aj naša slabosť a bolesť. Kríž. Nesmieme sa ho báť. Podobne ako naša sila, aj on nás formuje a pomáha mi odpovedať na otázku kto som.
Ženy v Ježišovom hrobe sú obrazom vernosti. Často ufrfľané, uvravené, uštipačné, klebetné, ale aj, a to je v tejto chvíli dôležité, verné. Len ony, ženy, spolu s Jánom dokázali sprevádzať Ježiša na jeho krížovej ceste a zostali aj pod krížom. Všetci ostatní zutekali. Ony vytrvali. A Ježiš sa im za to odmeňuje. Práve ony sa stávajú hlásateľkami jeho zmŕtvychvstania. Boh nikdy nezabúda na svojich verných. Ženy z dnešného evanjelia sú toho dôkazom.
povedal som ti svoje áno . až dnes viem,
ako je to málo . že iba áno nestačí . dnes
pochopil som, že si náročný . a ja len slabý
žiačik v tvojej škole . obstojím? alebo
skončím ako suchá jabloň v záhone? ak je to
tvoja vôľa, nech sa stane . no o jedno ťa
prosím, pane . nechaj tú jabloň ďalej rásť .
po zime možno zarodí . tá jabloň verí
na zázraky . možno ju skosí mráz, možno
vyzobú ju vtáky . daj jej čas . a ona možno
na jar zakvitne . nechaj ju v svojej záhrade .
jablko bude znamenie .
dovoľ, nech v tvojich rukách dozreje .
Veľký piatok
Dnes si pripomíname utrpenie Pána, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, jeho umučenie a smrť na kríži. Podľa tradície sa v dnešný deň nikde neslúži svätá omša. Obetu prináša na kríži sám Boh.
A predsa bol minuloročný Veľký piatok iný ako všetky ostatné. Pápež Benedikt XVI. posiela do Aquily postihnutej ťažkým zemetrasením kardinála Tarcisia Bertoneho – štátneho sekretára, aby tam odslúžil svätú omšu. Svätý otec porušil ľudské, cirkevné pravidlá, aby sa mohol prejaviť Boh. Jeho láska. Pretože Boh nepozná žiadne obmedzenia. Vždy a za každých okolností hľadá človeka. Jeho krížová cesta, jeho smrť na kríži sú snahou nájsť nás. Najbližšie je nám Boh práve na kríži – totálne potupený a ponížený. Nami. Je pre nás dôkazom vernosti. Vernosti, ktorá ide až na kríž, ktorá ide až na utrpenie, za utrpenie.
Kristus trpí aj dnes našimi hriechmi. Ak dopúšťa utrpenie, tak len preto, že pozná dobro, ktoré môže z neho vzísť. Túto axiomu možno podľa pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu uplatniť aj na sériu sexuálnych škandálov, ktorými dnes žije Cirkev. „Pokiaľ nebude chýbať pokora, Cirkev z tejto vojny vyjde a ukáže sa v ešte väčšej kráse ako predtým,“ povedal vo svojej homílii pre svätého Otca, pápežský kazateľ.
Ak nebude chýbať pokora. Pokora a pokánie stoja na začiatku každého obrátenia. Poznali ju väznení kňazi, ktorí boli v 50. rokoch internovaní v želivskom kláštore. V krížovej ceste, ktorú sa modlievali, pokorne vyznávali:
„Koľko kameňov dali kňazské pohoršenia do rúk nepriateľov Cirkvi. Koľko bičíkov a povrazov! Tiene blahobytu v rodinách. Tiene blahobytu na farách. Treba vziať na seba čiastočne i životnú strohosť Jána Krstiteľa, aby sme mohli hýbať svedomím laikov… Koľko drahých nápojov opájalo a otupovalo rozum i svedomie – pri rôznych hostinách – s nepriateľmi Cirkvi pri kňazských stoloch. Toľkokrát sprevádzaných nečistotou! Cirkev olúpená o svoj odev a vydaná na pospas pre blahobytnícky život kňazov. Ťažko sa nám to hovorí, Pane Ježišu, ale musíme to povedať! Pre blahobytnícky život kňazov! Kiež by to patrilo len minulosti! Zaprisahávame ťa, Pane Ježišu, prehlbuj v nás stále ducha chudoby, chudoby, chudoby, striedmosti a čistoty! Burcuj nás k bdelosti slovami kompletória: Bratia, buďte triezvi a bdejte.. buďte silní vo viere!“
Ak by dnes prišiel Ježiš na zem, koho by si vybral za poslucháčov svojej radostnej zvesti? Boli by to múdri a bohatí ľudia? S najväčšou pravdepodobnosťou by ho vysmiali. Tak ako pred 2000 rokmi. Našiel by pochopenie u biskupov a kňazov? Ako by sa cítil v honosných biskupských úradoch, prepychových farách, v luxusných autách biskupov a kňazov? Čo by asi povedal na zlato a purpur do ktorého sa tak ako v jeho dobe farizeji, obliekajú dnes nástupcovia apoštolov? Rozumel by nám, ktorí ho hlásame? A rozumieme vôbec my jemu? Kam by šiel? U koho by našiel útočisko? Kde by sklonil hlavu?
Veľký piatok je o hľadaní odpovedí na tieto otázky. Je o pokore. O poznaní pravdy, ktorá nás vyslobodí. Je o prijatí seba. Svojich slabostí. Je o prijatí slabostí našich blížnych. Veľký piatok je o človeku. A o Bohu, ktorý mu z kríža podáva ruku. Aby mohol vstať. Lebo je stále milovaným synom a dcérou svojho Boha. Aj keď zašpinený hriechom. Lebo Boh nepozná žiadne obmedzenia.
Veľký piatok je o nás. O našej nevere a vernosti Boha.
…zradil som ťa . vyvolený ľud, čo zradil svojho
Boha . tak taký som ja . tvoj nehodný sluha,
stojaci v daždi nahý pred tebou . a ty mi
žehnáš . z kríža dávaš požehnanie . nahý
Boh, daň za moje milovanie . nahota za
nahotu, láska za lásku . odpusť, ak môžeš,
malej pobehlici, čo nielen teba nosí v srdci .
nevedel som, že patriť ti mám celý . zišiel
som z cesty, ty zostal si mi verný . na kríži,
z ktorého sa nedá zísť . prepáč, mňa
nepribili . ja udieral som kladivom . ešte nie,
neumri . ešte to nie je všetko . ešte je len polnoc .
ďaleko do rána . táto noc bude dlhá .
potrebujem rozhrešenie . prosím
o zmilovanie . ja nie som terezka . ty nie si
môj milý . odpusť mi moje viny . nie som
prvý, a vieš, že ani posledný . tvoj neverný…
Zelený štvrtok
Dnešný deň je v Cirkvi dňom veľkej lásky a odpustenia. Ježiš umýva apoštolom nohy. On – Boh sa skláňa k človeku. Opáše sa zásterou a slúži. V dnešnom evanjeliu čítame: „Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete Učiteľ a Pane. Dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“
Boh neprišiel, aby od nás dostal. Prišiel, aby dával. Aby dal sám seba. Išiel až do krajnosti. Išiel až na kožu. Vlastnú kožu na kríži. Naše medziľudské vzťahy sú neraz založené na princípe: dám – dáš. Boh od nás nič nečaká. Nedáva nám, len keď sme dobrí. Ale miluje nás, ako milujú rodičia svoje deti: tie vydarené i tie menej vydarené. Druhé miluje viac, lebo potrebujú viac jeho lásky, pochopenia a odpustenia. Boh nám dáva, nie preto, že sme dobrí. On dáva rovnako i zlým. V tom je radikálnosť jeho lásky. V tom je radikálnosť kresťanstva. Boh ide vo svojej láske do krajnosti. Na doraz. Lebo on je náš otec i mama. Nech by sme urobili čokoľvek, je pripravený prijať nás. Opásať sa zásterou, kľaknúť si pred nás a umyť nám naše nohy, ako to dnes urobil svojim apoštolom. Tým, ktorí mu vôbec nerozumeli, ktorí ho videli robiť veľké veci, uzdravovať, kriesiť mŕtvych a predsa ho nakoniec všetci opustili. So ženami zostal pod krížom len Ján. A Boh? Zostáva verný vo svojej láske. Zostáva verný vo svojom vzťahu k človeku. Vždy a za každých okolností. Jednoducho z lásky, ktorá nekladie nikdy otázky, ale ponúka odpovede.
Ak by mal Boh brať vážne čo i len naše modlitby, nebo by muselo zostať prázdne. Denne ho napr. v Otčenáši prosíme: „…a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Denne ho prosíme, aby za základ svojho odpustenia voči nám, postavil nás samých. Ako by sme dopadli, keby tak naozaj urobil? „…a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom…“
Boh nám dnes pri Poslednej večeri dáva sám seba. V kúsku chleba a vína uzatvára s nami novú zmluvu. Aby nám navždy pripomínala jeho lásku k nám. Môžeme ju prijať, alebo odmietnuť. Môžeme si ju nechať pre seba, alebo rozdávať ďalej. Radikálnosť kresťanstva je v láske a odpúšťaní. Kto ich nepochopí, nepochopí nič. A život bude preňho neznesiteľne ťažký.
keď nám boh berie, najviac dostávame .
odmenou sú nám prázdne dlane .
nenadávaj na ne . chce do nich vložiť seba .
zopni ich spolu k modlitbe . pros za tých, čo
ti robia zle . on posiela ich . tebe na spásu .
sprav si z nich schody do raja . ukáž im
svoju lásku . oni ťa k bohu dopravia . a keď
ti potom vyjde v ústrety, tam, kde budete
stáť len on a ty, chytí do rúk tvoje dlane a ty
sa spýtaš: máš ma rád?
namiesto odpovede pobozká ti ruky
a položí tiež jednu otázku: miluješ ma?
a ty uvidíš v ňom toho, čo povedal ti včera
zbohom, adié, múry kláštora . a zrazu tí, čo
klamali, tiež do radu sa stavali . a potom tí,
čo krivo svedčili, a ďalší a ďalší novodobí
farizeji . tým všetkým vravíš: mám vás rád .
on sa len tíško usmeje a odpovie ti:
aj ja teba .
a tvoje dlane v jeho rukách zmenia sa
v okamihu na krídla . heuréka . ty lietaš .
pozor na pierka .
Láska a odpustenie nám dávajú krídla na ktorých sa môžeme vzniesť k svojmu Bohu. Ako bájny Fénix vstať z popola. Byť novým človekom. To je výzva tohtoročnej Veľkej noci. To je výzva každého jedného dňa, ktorý ako kresťania žijeme. Nie včera, nie zajtra. Žiť treba dnešný deň. Žiť a naplniť ho láskou a odpustením. Tak získame nový pohľad na včerajšok a vyjasní sa nám zajtrajšok. Žiť svoju prítomnosť vyžaduje odhodiť masky. Prestať sa hrať na kohokoľvek iného, vrátane hry na Ježiška. Žiť svoj život, znamená vedieť jedného dňa odpovedať na otázku kto som. Kto vlastne si, Karol, Martin, Matej, Ján, Margaréta, Magadaléna, Erika? Kto som?
Ježiš prišiel na tento svet, aby nám ukázal, ako byť sám sebou. To je tá najťažšia úloha. Zaberie nám celý život. Zvládnuť ju, znamená, zvládnuť ho. A nebáť sa jedného dňa umrieť. Lebo budeme vedieť, kto sme, a načo sme tu boli. Pochopiť seba znamená pochopiť Boha v nás. Tu niekde sa končí teória o Bohu a začína sa praktický život s ním. Začína sa život. Boh netúži byť vo vzťahu k nám prvý. Ale pokojne druhý i posledný. Lebo láska nikdy nehľadá seba. Ale vždy toho druhého, ktorému sa túži dať. Do krajnosti. Až na doraz. Na kožu. O tom je nahý Kristus na kríži. O láske a odpustení. A ešte o pozvaní. Pre nás. K nemu. O pozvaní vyjsť z davu. Vyjsť zo všednosti dní. O pozvaní milovať. Nezištne. Skutočne. Z lásky. A to nejde nikdy bez bolesti. To nejde nikdy bez kríža. Opýtajte sa zaľúbencov, opýtajte sa matky, opýtajte sa Boha, čo je láska…
láska na kríž pribitá . mystika . kým ty visíš,
mne zlátia kríž . tvoj bol drevený . krvou
sfarbený . môj je zlatý . aj on platí?
