MENEJ VÁŽNE: Týraný muž čupiaci v kúte
My muži (a chlapci) sme diskriminovaní v živote oveľa viac ako ženy. Je to ťažko uveriteľné, ale je to naozaj tak. Problém je v tom, že o našich útrapách, ktoré nám spoločnosť spôsobuje nikto nevie. Sme totiž príliš leniví na to, aby sme za svoje práva začali bojovať. Pod našimi právami treba rozumieť pivo a futbal. Občas ešte samozrejme hokej. Často sme preto schúlení nahí v kúte, kde musíme trpieť 497. diel argentínskej telenovely, ktorú už šiestykrát opakujú. Nemáme na výber, hoci na športovom kanáli dávajú prehľad NHL.
Ak náhodou nesklopíme wécé dosku sme vyhrešení. Pritom sa nikto z nás nesťažuje, že tú dosku musíme vždy dvihnúť. Teda nemusíme, ale predstavte si, čo by sa nám stalo potom. Keď sa o seba náhodou staráme viac, ako by sa patrilo, sme hneď označení za metrosexuálov a spoločnosť na nás pozerá s averziou. Aspoň, že facebookovská skupina „Milujem, keď chlap vonia“ má toľko fanúšikov. Ale aj napriek tomu nemôžeme u kaderníka zaplatiť tisíc korún. S výnimkou, žeby sme si jeho služby chceli predplatiť na rok dopredu.
Sme diskriminovaní, pretože nedokážeme čítať myšlienky. Hlavne v prípade, keď slová „nič mi nie je“ zoberieme vážne. Nehovoriac o tom, že ak po niečom túžime, musíme si to kúpiť sami. Nevieme totiž vydierať slzami ani využívať sex ako platidlo. Nikdy nebudeme od ženy počuť, že pôjde vymeniť olej v aute. Prečo potom musíme vysávať a vešať prádlo? Všetko musíme nosiť vo vreckách, pretože nemáme kabelky. Pritom ženy ich majú vždy niekoľko desiatok. V kabelke je stále ešte malá taštička, v ktorej je ešte menšia taštička a tá obsahuje rôzne skrášľovadlá. My ich nesmieme používať. Ak ich použijeme, naši kamaráti nám dajú facku nohou.
Náš názor na preváranie plienok je absolútne nepodstatný. Nie je nám dopriate baviť sa o výbere dupačiek, záclon, kobercov, nábytku a aj pri výbere farby stien, ktoré musíme, mimochodom, vymaľovať každý druhý rok, máme len obmedzené slovo. My sa pritom dialógu so ženou o autách nebránime. Nuž ale bavte sa s ňou, keď vôbec netuší, čo je Turbocharged Direct Injection.
Policajta nemôžeme uplatiť výstrihom, krátkou sukňou ani zvodným pohľadom. Pri rôznych emóciách je to ešte horšie. Koľkokrát udrie muž ženu? Za to ženy rozdávajú facky zakaždým, keď sa obrátime za nejakou inou. Keď žena plače je to normálne. Na druhej strane chlap môže plakať, len keď krája cibuľu. Keď od nás odíde žena, môže za to muž, pretože je nechápavý, hrubý a blbý. Žena sa potom spojí so svojou matkou (svokrou dotyčného muža) a vedú spolu reči o tom, že za to môže chlap, ktorý si ju aj tak nezaslúži. Ale keď sa vráti k matke chlap, považujú ho za neschopného jedinca, ktorý v živote absolútne zlyhal. Na nohy sa mu vtedy pomáha postaviť jeho otec, ktorý je mimochodom tiež zničený celoživotným týraním. Ale aj toto môže robiť len potichu, aby si ich iní nevšimli.
V skutočnosti sme diskriminovaní úplne vo všetkom, ale najviac v tom, že si ani nemôžeme povedať, ako veľmi sme diskriminovaní. Všetky práva majú na to vyhradené ženy. Pritom my ich všetky milujeme a nemáme obdobné skupiny velebujúce feminizmus.
Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť na vybrali.sme.sk
Poznámka
Tieto demagogické vety vznikli kvôli pôsobeniu alkoholikého nápoja s horkou chuťou a jemnou citrónovou arómou na kvalitný úsudok autora článku, ktorý sa vžil do reklamy „Aj muži majú svoje dni“. Autor v skutočnosti považuje ženy za úžasné umelecké dielo, ktoré muž sotva pochopí. Vidí v nich skrytú časť ľudskej bytosti plnú neobyčajných citov. Ženy podľa neho dopĺňajú mužské pohlavie svojim mysterióznym šarmom, obetavosťou a zmyslom pre detail. Dokážu mužskú plytkosť v tichosti trpieť, a to aj vtedy, keď im ubližujú. Aj napriek ich odlišnosti spoločne tvoria dokonalý obraz samotného Boha. Vďaka tomu môže totiž muž a žena naplniť svoju podstatu.
Článok bol kvôli poradiu na titulke presunutý na novší dátum.
