Slovenský štát – úspech či hanebnosť?

• Tweet

• Tweet

Tento rok, ktorý je navyše aj volebný, pripadlo výročie na nedeľu a tak sa aj napriek vrtochom počasia dá očakávať v oboch táboroch slušná účasť.

Vznik „Slovakštátu“ bol pritom skôr vedľajším dôsledkom predchádzajúcich udalostí, než výsledkom dlhodobejšieho cieľavedomého snaženia Slovákov o vlastný samostatný štátny útvar. Do istej miery tomu tak dokonca bolo aj dvadsať rokov predtým v prípade jeho „predchodkyne“, medzivojnovej Československej republiky. Hitlerova potreba rozbiť Československo a zmocniť sa jeho zdrojov, neschopnosť ostatných európskych mocností mu v tom zabrániť, ale predovšetkým situácia, do ktorej mladú stredoeurópsku demokraciu dostali jej vlastné politické elity, dospeli do finále 14. marca 1939. To napokon vyznelo na Hitlerovu najväčšiu spokojnosť. Čechy a Moravu dostal pod priamu správu formou protektorátu.
Slovákom zaručil suverenitu a nedotknuteľnosť ich už okliešteného územia za sľub oddanosti. Bolo to preňho výhodnejšie, než drancovať Slovensko prostredníctvom nespoľahlivých Maďarov a Poliakov. Vytvorenie Tisovho režimu mohlo mať zmysel, iba ak by tento bol lojálnejší, než susedia, ktorí by si Slovensko chceli rozdeliť. Do čela tohto režimu sa navyše dostalo mnoho činiteľov so sporným morálnym zázemím a úmyslami a to sa prenieslo aj na ich podriadených. Začiatok vojny v Európe a následná explózia najstrašnejších prostriedkov nacistickej ideológie, v ktorej područí sa Slovenský štát nachádzal, museli za týchto podmienok zákonite vyústiť v zločiny, ktoré režim napáchal. Napriek tomu sa na Slovensku nachádzalo množstvo statočných ľudí, ktorí dokázali aj v týchto podmienkach vytvoriť nezanedbateľné hodnoty.
Cena, za ktorú sa podarilo na území Slovenského štátu udržať po dlhú dobu napriek zúriacej druhej svetovej vojne relatívny pokoj a znesiteľné podmienky na život, nebola malá, napriek tomu asi Tisov režim bol tým povestným menším zlom. Keby však niektorým jeho predstaviteľom nechýbala morálna statočnosť a úcta k ľudskému bytiu, mohlo sa zabrániť množstvu tragédií a zločinov, ktoré vrhajú večný tieň na jeho existenciu.
Vojnový Slovenský štát nemožno bezvýhradne obdivovať, ale ani bez rozmyslu odsudzovať v celom jeho rozmere. Je dôležité študovať jeho existenciu a poučiť sa z chýb, ktorých sa dopustili jeho predstavitelia. A netreba zabudnúť na hrdinské činy, ktoré vykonali mnohí jeho občania.
Objektívne zhodnotenie historických udalostí, porovnanie s dnešnými okolnosťami a predvídanie ich neustáleho opakovania je tým najlepším, čomu môžeme venovať minimálne výročie vzniku prvého samostatného slovenského štátu.