Silná Cirkev – nepriateľ číslo jeden, včera i dnes

• Tweet

• Tweet

Keď z 13 na 14. apríla 1950 prepadli komunisti 56 kláštorov a rehoľných domov, cieľ bol jediný: zastrašiť Cirkev, oslabiť jej postavenie a vplyv na masy. Silná Cirkev je vždy nebezpečná.
Preto sa z času na čas barbarská noc pripomenie. Aby Cirkev nezabudla.

Stalo sa tak aj 12. mája 2009, keď skoro ráno vtrhlo do františkánskeho kláštora v Bratislave ozbrojené policajné komando. Takéto niečo zažili skôr narodení rehoľníci naozaj len v osudnú barbarskú noc. Polícia samozrejme nikoho nenašla, rehoľníci, ktorých hľadali, tam už istý čas nebývali. Nakoniec sa celá pedofilná kauza ukázala byť len vykonštruovanou záležitosťou dvoch malých chlapcov. Práve na základe ich výpovedí polícia obsadila františkánsky kláštor a spustila celú honbu za pedofilmi. V kauze sa neskôr objavilo niekoľko pozoruhodností. Jednou z nich bola výpoveď svedkyne, tety dvoch chlapcov, ktorí mali byť zneužívaní. Podľa jej slov ju polícia navádzala na krivú výpoveď pod hrozbou uväznenia, alebo obvinenia zo spolupáchateľstva. Po tom, ako chlapci zmenili svoju výpoveď, polícia zastavila vyšetrovanie. A išlo sa ďalej. Akoby sa nič nestalo. Na prvý pohľad to tak vyzerá. Na ten druhý sa však stalo až príliš veľa.

Kauza „františkáni“ bola pravdepodobne len malým testom tajnej služby, ako bude slovenská verejnosť reagovať, keď sa jej v budúcnosti predloží podobná záležitosť. Pedofilné škandály zabrali už vo viacerých krajinách, prečo by teda malo byť Slovensko výnimkou? Z pohľadu MV nešlo naozaj o zbabranú vec. V skutočnosti nebolo zámerom nikoho usvedčiť, len si v reáli vyskúšať, ako budú reagovať zainteresovaní, Cirkev a najmä spoločnosť. V tomto smere mohla zbierať tajná služba skutočne cenné informácie.

Nie je žiadnym tajomstvom, že tajná služba popri boji voči vonkajšiemu a vnútornému nepriateľovi ochraňuje tiež záujmy toho, kto je práve pri moci. Tie nemusia byť vždy v rozpore s prvými dvoma bodmi činnosti. Silná Cirkev je pre každý štát a vládu nepriateľom číslo jeden. Pretože má vplyv na masy. A ten si chce vláda nechať len pre seba. Každá, nie len tá, ktorej šéfuje Róbert Fico. Preto sa sledovali a sledujú predstavitelia Cirkvi. Preto má aj slovenská tajná služba zoznam pedofilných kňazov. Inak by nebola dobrou tajnou službou. Nateraz na Slovensku nemala dôvod zoznam použiť.

Je naivné si myslieť, že sexuálne škandály sú len prirodzenou záležitosťou. V skutočnosti stoja v pozadí záujmy mnohých, ktorí si neželajú silnú Cirkev. Tú všeobecnú i tú partikulárnu.

Kauza „františkáni“ mala byť pre slovenskú katolícku Cirkev varovaním, že je až príliš silná a tým pádom nebezpečná. Ak si pred voľbami jej predstavitelia otvoria ústa, budú sa diať veci. Tento raz už nie vykonštruované, ale skutočné. Skúšku si tajná služba spolu s políciou už urobila. Obstála verejnosť? Obstála Cirkev? Uvidíme, keď opäť raz vyrazí slovenská polícia proti sexuálnym deviantom „v sukniach“ tentoraz na ostro. Čo na tom, či s faktami v rukách, alebo bez nich. Zaujímalo to niekoho pri kauze „františkáni“? Bude to niekoho zaujímať pri tej najbližšej?

Tajná služba vie. Vedieť by mala aj Cirkev, že niekto iný vie. Aby nebola vydierateľná. Aby bola skutočne silnou, musí si urobiť poriadok vo vlastnom dome. Kauza „františkáni“ bola upozornením zo strany štátu, že niečo môže už onedlho smrdieť aj na Slovensku. Je to hra na mačku a myš. Pochopiť svoju pozíciu v tejto hre je prvý predpoklad, ako sa nenechať chytiť. No tým pádom bude mačka, v tomto prípade kocúr, ešte zúrivejší. S tým musí Cirkev počítať. Pred voľbami, aj po nich. Politici sa síce menia, no tajná služba zostáva. A zostávajú aj sféry jej vplyvu. Katolícka Cirkev je vzhľadom na percentuálny potenciál veriacich určite v prvej päťke. To je osud silnej Cirkvi. A tou katolícka Cirkev na Slovensku ešte stále je.