Ruská škola slobody tlače
Úspešná novinárka s americkým aj ruským občianstvom pracovala posledné roky života pre denník
Novaja Gazeta. Úlohu investigatívnej novinárky plnila zodpovedne, preto nejednému politikovi ležala
v žalúdku. Nebála sa otvorene kritizovať Čečenský konflikt, kde dochádzalo k porušovaniu základných
ľudských práv a slobôd, otvorene písala o nekalých praktikách FSB od nástupu Vladimira Putina
do prezidentského kresla. Vrhala sa do háklivých tém, od ktorých dávali jej kolegovia ruky preč.
Počas Čečenskej krízy informovala verejnosť prostredníctvom reportáží o nekalých praktikách ruských
a čečenských vojsk, o pôsobeni Ahmada a Ramzana Kadyrovcov. O bombardovaní mesta Groznyj
nielen informovala, ale s finančnou pomocou redakcie a sponzorov aktívne pomáhala zachrániť
čo ostalo, a zaslúžila sa o zabezpečenie pozostalých. V roku 2000 si vyslúžila prestížne novinárske
ocenenie Zlaté pero Ruska.
Vladimira Putina. Mala zákaz vstupu do Kremľa a ruskej dumy, aby sa nemohla zúčastňovať, a teda
ani písať o dôležitých štátoprávnych rozhodnutiach vlády jednej strany Jednotné Rusko. Pohár
trpezlivosti pretiekol. PO tom čo ju v roku 2004 takmer otrávili, ju o dva roky neskôr zastrelili.
Vyšetrovanie tajnej služby a policajných zložiek nepriniesli doteraz žiadne výsledky. Ilja a Vera,
deti zavraždenej novinárky tvrdia, že Putinova a Medvedevova vláda nevynakladá žiadne alebo len
minimálne úsilie, aby prípad vyriešili. Podľa nich je možné, že ho vo svojom vlastnom záujme ani
nevyriešia, lebo vedia, kto stojí za jej vraždou. To, že vražda Politkovskej vyšla z Putinovej hlavy sa
povrávalo hneď v prvých dňoch po incidente. Podozrievaný je aj Ramzan Kadyrov, niekdajší predseda
vlády Čečenskej republiky, s ktorým mala v roku 2004 menšiu slovnú potýčku. Kadyrov sa o nej
vyjadril, že by ju mali v Moskve pre jej prácu čo najskôr zastreliť.
Novinárčina v Rusku je vo všeobecnosti zložitá. Písať to čo je dané Kremľom nepodlieha žiadnym
reštrikciám. Médiá nekritické k režimu dostávajú aj väčšinové príspevky na svoju tvorbu od
predstaviteľov štátu. Noviny, ktoré otvorene kritizujú nie vždy priaznivé ruské pomery sú
štátom podporované málo, v prípade novín Novaja Gazeta nepodporované vôbec. Novinári
čelia neoprávneným zatýkaniam a vypočúvaniam v čase volieb, alebo dostávajú výhražné listy
a emaily, prípadne listové zásielky s projektilmi. Od Jeľcinovej vlády v roku 1993 do vlády
Medvedeva bolo v Rusku zabitých viac ako 160 novinárov a reportérov, a približne 50 ich bolo
odsúdených na niekoľkoročné tresty odňatia slobody. Dmitrij Medvedev vyhlásil, že chce skoncovať
s týmto „beztrestným legálnym nihilizmom.“ Za posledných pár rokov sa počet zavraždených
novinárov znížil, na druhej strane vzrástol počet súdnych procesov s novinármi. Súdny proces
nenarobí taký rozruch ako vražda.
Stolička a pracovný stôl Anny Politkovskej je dodnes prázdny. Ostáva tak nemou pamiatkou na
novinárku, ktorá žila pravdou, a pravda sa jej stala aj osudnou. Denník Novaja Gazeta ohlásil na
štvrtok 7. októbra verejnú tichú spomienku, aby si uctili jej osobnosť, a jej prínos demokratizácií
ruskej slobody prejavu v médiách.
