Rok dôležitých volieb. Nielen na Slovensku
Voľby zachvátili európsky kontinent. U nášho južného suseda sa vo voľbách prekvapenia nekonali. Prieskumy aj verejnosť predpokladali výrazné víťazstvo opozičnej strany Fidesz, ktorá nakoniec získala spolu s druhým kolom 68%, čo je 263 kresiel z 386-členného parlamentu. Keďže ide o ústavnú väčšinu, Fidesz získal politický monopol a môže sám meniť aj ústavné zákony. Doterajšia vládna Socialistická strana si výrazne pohoršila a získala 59 kresiel. Najväčšie obavy najmä na Slovensku vzbudzuje 16% extrémistickej pravicovej strany Jobbik. Jej predseda Gejza Vona od radikálnej politiky nemieni ustúpiť ani v parlamente a prisľúbil dokonca, že na prvé zasadnutie príde v úradne zakázanej uniforme Maďarskej gardy. Túto situáciu by mohol pred voľbami využiť najmä Ján Slota, ktorý už dávnejšie upozorňuje na rastúci vplyv radikálneho nacionalizmu v Maďarsku. Politické pozadie (alebo skôr popredie) slovensko-maďarských sporov stranám na obidvoch brehoch Dunaja nahráva do karát. Nacionalistická rétorika nie je cudzia ani predsedovi SNS a navyše v prípade, že Jobbik sa dostane do vlády (aj keď Fidesz viackrát túto alternatívu odmietol a navyše môže vládu zostaviť sám), Slota bude mať ďalší nástroj, ako útočiť na snahy maďarskej menšiny o autonómiu.
Situáciu na Slovensku môžu ovplyvniť aj májové voľby v Českej republike. Podobne ako v Maďarsku ide o predčasné voľby a favoritom je sociálna ČSSD (30%) na čele s Jiřím Paroubkom, ktorý sa netají priateľstvom s našim premiérom Ficom. Podľa predvolebných prieskumov za ČSSD zaostáva ODS o takmer 8%, šancu do parlamentu majú aj komunisti, či nové strany TOP 09 a Věci veřejné.
Dôležité parlamentné voľby čakajú budúci týždeň aj jeden z najvýznamnejších európskych štátov, Spojené kráľovstvo. Prieskumy ukazujú, že Briti sa v júni nebudú rozhodovať len medzi labouristami a konzervatívcami, v hre sú stále aj liberálni demokrati. Ich líder Nick Clegg, spočiatku pomerne nevýrazná osobnosť, rozhodil majestátne postavenie zvyšných dvoch lídrov po televíznych debatách, z ktorých vyšiel ako víťaz. Podľa posledných prieskumov dokonca liberálni demokrati predbehli aj labouristickú stranu súčasného premiéra Gordona Browna, ktorý postupne popularitu medzi Angličanmi stráca. Favorizovaný potenciálny budúci premiér, David Cameron, šéf konzervatívcov, má širokú podporu verejnosti a bude sa musieť vysporiadať najmä s otázkami ekonomiky a štátneho deficitu. Škrtať výdavky chcú aj labouristi.
Zohľadniť treba najmä vplyv nového zloženia parlamentu na európsku politiku, ktorej významnými hráčmi sú práve Briti. Kým Cameron je známy svojim euroskeptizmom, Clegg sa k spoločnej europolitike hrdo hlási. Ako sám povedal „chceme v Európe viesť, nie sedieť na okraji“. S týmto názorom sa stotožňuje aj premiér Brown a uvažuje aj o spojenectvo s liberálnymi demokratmi. Vznikla by tak aspoň koalícia, keďže žiadna zo strán pravdepodobne nezíska väčšinu.
Hlavu štátu si pred týždňom vyberali aj Rakúšania. Svoj post obhájil súčasný prezident Heinz Fischer, ktorý so ziskom 80% svojich protikandidátov prevalcoval. Podporu 16% získala aj Barbara Rosenkranzová, predsedeníčka krajne pravicovej strany Slobodných, ktorá napríklad obhajovala popieranie holokaustu či propagáciu nacistických ideológií. Prekvapením volieb bola rekordne nízka účasť – len 50% – čo Rakúsko za posledných 50 rokov nezažilo.
Významnejšou a sledovanejšou voľbou prezidenta bude určite výber v Poľsku. Po tragickej smrti Lecha Kaczyńskeho pri leteckom nešťastí sa dátum predčasných volieb ustanovil na 20. jún. Prieskumy hovoria v prospech súčasného predsedu poľského Sejmu, Bronislawa Komorowskeho, ktorý momentálne zastáva úrad hlavy štátu. Volila by ho takmer polovica občanov. Vo voľbách proti nemu stojí aj samotný brat-dvojča zosnulého prezidenta, Jaroslaw Kaczyńsky, ktorý má sympatie 32 percent voličov. Mnohí Poliaci krok ísť do prezidentských volieb pri Kaczyńskom kritizovali. Nestavia Kaczyńsky na istej dávky solidarity od občanov, ktorí stratili svojho prezidenta?
Európa (a s dôrazom na strednú Európu) tento rok zmení svoju politickú tvár, niekde minimálne a niekde výraznejšie. Výsledky slovenských parlamentných volieb môžeme ešte len odhadovať, no ani predpovede o budúcej vláde nie sú jasné. To, kto bude vládnuť okolitým krajinám však môže ovplyvniť aj naše rozhodovanie.
