2009

• Tweet

• Tweet

Martin Kuchár (šéfredaktor)

V uplynulom roku som zažil niekoľko zmien a veľkých víťazstiev. Úspešné zmaturovanie a prijatie na univerzitu, kde študujem žurnalistiku, boli len začiatkom. Rozbehol som niekoľko projektov (medzi nimi aj tento portál), získal nové kontakty a posunul sa zase o priečku vyššie. Latku som si nastavil veľmi vysoko, takže dúfam, že z tej výšky nespadne.

V tomto roku som však zaznamenal akúsi nepríjemnú pachuť na slovenskej politickej scéne. V prvom rade to bol ďalší rok s Ficom. Slovensko tá banda lúpežníkov zase okradla o miliardy. Nikomu neprekážajú pochybné nástenkové, popolčekové, či mýtne tendre. Doposiaľ nechápem odkiaľ berie Smer takú podporu u voličov. Kedy si konečne tieto kauzy a prešľapy vlády uvedomia aj ľudia je mi preto záhadou.

Lukáš Onderčanin (zástupca šéfredaktora)

2009. Pre mňa osobne bolo toto číslo rokom úspešným, začal som študovať žurnalistiku a aktívne sa jej venovať v prestížnom denníku SME a ešte prestížnejšom portáli Zdruhejstrany.sk.

Aký bol tento rok pre svet? Možno rok výziev. Svet zúbožený finančnou krízou môžu na nohy postaviť len správne a niekedy riskantné rozhodnutia. Medzinárodné vzťahy sa možno vyhrotili a možno nabrali správny smer. Na americký trón dosadol Obama a jeho nové vízie, ešte stále Putinove Rusko rozširuje svoj vplyv a škrtí nám kohútiky s plynom, konal sa kodanský klimatický summit, ktorý nič nové nepriniesol. Ľudia zistili, že pre túto planétu musia niečo spraviť z finančného, ekologického aj politického hľadiska. Či si zvolili správnu cestu uvidíme v poslednom roku tohto desaťročia.

Peter Nagy (ekonomika)

Rok 2009 pre mňa osobne znamenal veľa, pretože som úspešne zmaturoval, dostal sa na školu a začal aktívne praxovat.
Z hľadiska Slovenska a ekonomiky bol poznačený prevažne červenými číslami. Aj keď sme úspešne prešli na euro a tým sa vyhli špekuláciám s kurzom a následným výkyvom, kvôli vláde, ktorá si nedokázala odtrhnúť od úst, sa Slovensko veľmi zadĺžilo. 5.5% schodok je relatívne veľa, takže z tohto hľadiska to nebolo pozitívne. Vidím však pozitívne vývin trhu s nehnuteľnosťami, kde spoločnosti začali predávať nehnuteľnosti za reálne ceny a trh sa konečne zmenil tak, že kupujúci je konečne vo výhode.

Michal Červený

Rok 2009 bol rokom vzletov a pádov. Vzletov bolo pomenej, dopadmi na hubu sa to len tak hemžilo.

Čo bolo dobré?

Šport. Počas neolympijského roku zaznamenal slovenský šport viacero úspechov. Spomeňme oduševnené výkony mladých slovenských hokejistov na Majstrovstvách sveta do 20 rokov, úspešné ťaženie hádzanárov, či účasť Dominiky Cibulkovej v semifinále grandslamového turnaja.

Najväčším úspechom je bezpochyby postup slovenskej futbalovej reprezentácie na Majstrovstvá sveta, ktoré sa v roku 2010 uskutočnia v Juhoafrickej republike. Premiérovú účasť na „oslave futbalu“ si zverenci Vladimíra Weissa zabezpečili bojovnými výkonmi, ktorými si pod dlhom čase dokázali na svoju stranu získať aj náročného slovenského fanúšika.

Čo bolo zlé?

Politika. Krízový rok, počas ktorého súčasná vláda „úspešne“ bojovala s krízou, vymenila za hrsť ministrov v dôsledku nie veľmi „čistých“ tendrov. Hlavou štátu sa znova stal človek, ktorý sa v 90-tych rokoch prizeral zverstvám kontrolovaným Vladimírom Mečiarom. Jeho zvoleniu pomohla najmä „maďarská karta“, ktorá sa stala veľmi obľúbeným nástrojom súčasnej vlády.

V triu volieb, ktoré sa tento rok odohrali, zaplavila Slovensko červená mánia. SMER-SD valcoval všade, kde sa len dalo. Modrá farba za úspechy považovala porážku v druhom kole prezidentských volieb a „úspech“ v župných voľbách, kde prehrala v pomere 1:7.

Ako by som zhodnotil rok 2009 jedným slovom? Bol to taký mačkopes.

Martina Štérová

Rok 2009 mi priniesol nové vzťahy a nové skúsenosti, čo je síce veľmi všeobecné, ale pravdivé a dôležité. Vzhľadom na to, že plánujem byť novinárka, nové kontakty mi postupne v tomto roku otvárajú cestu a dostávam sa bližšie k môjmu cieľu. Na politickej scéne sa to hmýri malými-veľkými konfliktami, ale zdá sa mi ako keby Slovensko čoraz viac nenávidelo Fica a médiá to vzali poriadne do rúk. Takže tento rok 2009 netrpezlivo očakáva svojho nástupcu. A priniesol nás ako “novorodenú” mladú slovenskú inteligenciu, aby sme to naše Slovensko spravili trošku zaujímavejším

Pavol Lacko

V roku 2009 napadlo viac mokrého snehu ako v roku minulom – ľahšie sa stavali snehuliaci. Inak je v globále tento rok na našom Hejslovensku z môjho pohľadu len ďalšou tehlou v stene. Vo verejnom živote sme po krk v banalitách: zdá sa, že okrem okázalého narábania s verejnými prostriedkami tu už pár rokov vlastne neriešime nič iné. Finančnú krízu si oplieskavajú o hlavu už len politici, v hlave Jozefa Maka sa po kvázi-verejnej diskusii v povolených mantineloch nič zásadné nezmenilo ani zmeniť nemohlo. Ani 20 rokov „po“ tu nemáme žiadnu relevantnú politickú stranu (a voliča), ktorá by kládla dôraz na post-materiálne témy: Brechtove „najprv žrádlo potom morálka“ zjavne platí bez ohľadu na to, ktorí darebáci sú pri moci. Nič proti, len potom netliachajme o občianskej spoločnosti..(česť a úcta výnimkám).

V súkromí som sa aj v roku `09 narkomansky utiekal do stretnutí a rozhovorov so skvelými ľuďmi (u know…), z ktorých som sa potom často ešte pár dní chvel a celý rok z nich žil. Táto zlatá tehlička nech ostane na svojom mieste aj v roku 2010.

Dominika Z. Pišťanská

Dalo by sa povedať, že uplynulý rok bol v mnohom veľmi podobný, či až rovnaký, ako tie pred ním, ale rozhodne netreba zabúdať na pár sympatických detailov, ktoré boli jedinečné.
V SND mal premiéru rýdzo slovenský balet – Everest. Neprofesionálne slovenské divadlo je exportované za hranice štátu i kontitentu stále častejšie, čím robí kultúre našej krajiny vo svete dobré meno. Tento rok sa naši divadelníci predstavili na festivaloch po celom svete, napríklad v Kanade alebo Monaku.
Na druhej strane, svet kultúry utrpel vážnu stratu mnohých významných umelcov. Spomeniem len Patricka Swayze a Michaela Jacksona.
A na záver – žiaľ negatívne – ministerstvo kultúry sa rozhodlo prestať finančne podporovať najväčší slovenský divadelný festival – Scénická žatva v Martine. Na základe tohto a mnohých ďalších nesprávnych rozhodnutí, ktorých sa táto inštitúcia dopustila mi ostáva len dúfať, že rok 2010 bude priaznivejší. Nie len pre slovenskú kultúru, ale aj pre všetkých Slovákov, Slovenky a “Slováčatá”.

Ivan Kvasnica

V uplynulom roku som pocítil, aký život je bez školských povinností, aké je to mať nekonečne veľa času. Snažil som sa naučiť s tým časom efektívne hospodáriť. Taktiež sa vo mne zakorenila myšlienka, že na Slovensku môže akýkoľvek zlodej a mafián klamať ľuďom do očí a oni ho za to ešte viac zbožňujú. Obe tieto skúsenosti vo mne zatiaľ zanechali silne rozpačitý dojem, no obe majú svoj nemalý význam. Mám pocit, že čas na ich zasadenie do súvislostí a zužitkovanie ešte len príde.