Radičová vyhrala. Bude lídrom SDKÚ
SDKÚ má ako jediná strana primárne voľby, kde členovia rozhodujú o volebnom lídrovi. V sobotu od rána mohli chodiť na určené miesta a krúžkovať lídra kandidátky – Ivetu Radičovú alebo Ivana Mikloša. Výsledky z prvých dvoch krajov – Bratislavského a Trenčianskeho – hovorili o víťazstve Ivana Mikloša. Situácia sa zmenila po zverejnení výsledkov z Nitry, kde Radičová predstihla svojho straníckeho kolegu takmer o polovicu. Vzápätí aj ostatné kraje potvrdili triumf Ivety Radičovej. Podľa posledných údajov viedla o viac ako tisíc hlasov. Oficiálne výsledky primárnych volieb budú vyhlásené pravdepodobne v nedeľu v centrále SDKÚ.
SDKÚ: Je dobicyklované!
O tom ako byciklisti v SDKU možno skončili, o novej ére, ktorá možno začne, a o nádeji pre Slovensko.
Líder kandidátky by mal viesť najmä povolebné rokovania o koalícii s ostatnými stranami. Favoritom medzi voličmi bola Iveta Radičová, členovia strany údajne viac diskutovali o mene Ivana Mikloša, keďže sa podľa nich javí ako vhodnejší súper v súboji proti Robertovi Ficovi.
Keď Mikuláš Dzurinda 1.februára odstúpil z kandidátky SDKÚ, povedal, že nechce, aby bola kampaň o financovaní strany, ale o programoch a problémoch ľudí. Reagoval tým na útoky Roberta Fica, ktorý na neho vytiahol dôkazy o pochybnom financovaní strany cez účty v zahraničí, prepojené na daňové raje. Sám Dzurinda však upozornil, že jeho demisia nie je aktom priznania zodpovednosti za finančné machinácie vo vnútri strany.
Sláva víťazke…
Iveta RadičováNarodila sa v Bratislave v roku 1956. Jej otec, robotník, pracoval v Košiciach, neskôr sa chvíľu venoval aj profesii novinára a jazykového korektora v tlačiarni. Študovať začala na Univerzite Komenského v Bratislave, odbor sociológia. V tomto odbore skončila doktorandský stupeň, docentúru aj profesúru, postdoktorálne štúdium absolvovala na Oxfordskej univerzite. Sociológii a rodinnej politike sa venovala v Sociologickom výskume SAV, kde pôsobila v rokoch 1979 až 1989. Politickú kariéru začala budovať členstvom vo VPN, súčasne pôsobila ako prednášajúca na katedre sociológie a neskôr aj na katedre politológie UK. Bola zakladateľkou a do roku 2005 aj výkonnou riaditeľkou Nadácie S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzy sociálnej politiky.
Ako hosťujúca profesorka pôsobila na viacerých zahraničných univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku a Rakúsku.
V druhej Dzurindovej vláde ju po demisii Ľudovíta Kaníka SDKÚ-DS nominovalo na miesto ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Od novembra 2006 sa stala členkou a podpredsedníčkou strany SKDÚ –DS, v ktorej zotrvala až doteraz. V politike sa venovala najmä zamestnanosti, ochranu práv detí a na sociálne znevýhodnené skupiny občanov.
V marci 2009 kandidovala na prezidentku SR, v prvom kole získala 38% hlasov, zatiaľ čo jej najsilnejší súper Ivan Gašparovič 46%. V druhom kole zaostala Iveta Radičová za súčasným prezidentom o 11% hlasov, no napriek tomu získala širokú podporu takmer milióna voličov.
V apríli 2009 sa dobrovoľne vzdala mandátu poslankyne NR SR po tom, čo pri hlasovaní zahlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. Po niekoľkodňovom voľne sa rozhodla, že v politike zostane.
Kandidátkou na lídra SDKÚ-DS, ktorý povedie stranu do júnových volieb sa stala, keď súčasný predseda strany Mikuláš Dzurinda odstúpil po obvinení zo strany Roberta Fica o nejasnostiach vo financovaní strany.
Na vysokej škole sa spoznala so svojim manželom, humoristom Stanom Radičom, s ktorým žila 25 rokov a ktorý v roku 2005 zomrel na infarkt. Tri roky žila s partnerom Jánom Riapošom, ktorý je predsedom Slovenského paralympijského výboru. Má dcéru Evu.
… a česť porazenému
Ivan Mikloš sa narodil na začiatku júna v roku 1960 vo Svidníku. Vyštudoval Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave so špecializáciou na dlhodobé plánovanie a prognózovanie, kde neskôr pôsobil ako asistent a odborný asistent.
Ivan MiklošJeho politické začiatky môžeme počítať od roku 1990, keď sa stal poradcom podpredsedu vlády SR zodpovedného za ekonomickú reformu. Neskôr pracoval na Úrade vlády ako riaditeľ odboru hospodárskej a sociálnej politiky. V rokoch 1991-1992 zastával post ministra privatizácie. Následne sa stal výkonným riaditeľom a prezidentom M.E.S.A. 10.
V rokoch 1993 až 2000 pôsobil v Demokratickej strane (DS), v roku 1994 bol jej predsedom. Od roku 2001 je členom Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ).
Počas prvej Dzurindovej vlády bol jej podpredsedom pre ekonomiku. V roku 2002 neuplatnil svoj poslanecký mandát, pretože sa stal ministrom financií. Hoci s myšlienkou rovnej dane vyšlo ako prvé KDH, tento návrh rozpracovalo až SDKÚ pod jeho vedením. Základom koncepcie daňovej reformy bola diplomová práca podnikateľa a ekonóma Richarda Sulíka, ktorý v tom čase pracoval ako jeho poradca.
Mikloš bol členom vlády, ktorá v prvom rade vrátila Slovensko do procesov európskej integrácie a vstupu do Severoatlantickej aliancie. Prvá Dzurindová vláda sa zaslúžila o odstránenie mečiarizmu, zmenu politickej klímy a záchranu ekonomiky. Výsledkom reforiem bol rast miezd a klesanie nezamestnanosti.
Reformy zdravotníctva a dôchodkového systému boli však kritizované. Po roku 2006 sa strana SDKÚ ocitla v opozícii. Ivan Mikloš dnes patrí k hlavným kritikom ekonomických krokov súčasnej vlády. V ministerskom kresle ho vystriedal Ján Počiatek (nominant Smeru).
foto: flickr.com,radicova.sk
