“Pri voľbe prokurátora je potrebné zaťať z iného konca”
V čom je neschopnosť zvoliť aj na štvrtý pokus generálneho prokurátora? Je to len v nejednotnosti a zmätku, ktorý vládne v koaličnom klube?
Generálny prokurátor je šiesty najvýznamnejší ústavný činiteľ na Slovensku. Generálna prokuratúra tak ako má zo zákona definované svoje kompetencie, má veľmi významné miesto v podobe právneho štátu na Slovensku vo vymáhateľnosti práva. Kompetencie, ktoré má náš generálny prokurátor sú nadštandardné v porovnaní s inými krajinami. Napríklad, generálny prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie. Preto nie je sa vôbec čo čudovať , že pred siedmimi rokmi bolo tiež hneď niekoľko kôl voľby generálneho prokurátora a bol veľký problém dohodnúť sa na konkrétnej osobe. Tá situácia sa dnes opakovala, parlament sa ocitol v patovej situácií, dokonca opozícia v tejto veci podala podanie na ústavný súd. Ja som preto presvedčená, že je dobré mať odstup, zastaviť tento proces a predovšetkým začať ho z úplne iného konca. Otvoriť verejnú diskusiu o kompetenciách generálneho prokurátora, o zákone o generálnej prokuratúre, a až potom sa rozhodovať kto konkrétne by to mal byť.
Je podľa Vás potreba zmeny formy generálnej prokuratúry, keďže táto dnešná podoba nás vracia späť do obdobia stalinizmu?
My sme túto formu zdedili, forma bola len upravená. Väčšina krajín bývalého východného bloku to má zadefinované podobne, a pokračuje v tej forme generálnej prokuratúry z čias komunizmu. Generálna prokuratúra bola v tých časoch postrachom. Diali sa rôzne politické procesy a padali ťažké rozsudky. Čiastočne došlo k inovácií gen. prokuratúry, ale postavenie a sila generálnej prokuratúry je nadštandardná v porovnaní so štandardami v zabehnutých demokratických krajinách, kde generálna prokuratúra má funkciu advokácie, resp. obhajoby občana alebo štátu pri súdnych sporoch, ale nemá šancu vstupovať do vyšetrovania takým spôsobom, ako je to u nás.
Po tom ako sa generálneho prokurátora nepodarilo zvoliť ani na štvrtý pokus sa začalo uvažovať o odtajnení volieb. Odtajnením hlasovania sa stráca jeden z atribútov demokratických volieb, a tým je tajnosť hlasovania.
Je niekoľko spôsobov voľby generálneho prokurátora, každá krajina ich má zabezpečené inak. Napríklad v USA je táto voľba verejná. Zásadnou otázkou je, nehovoriac len o generálnej prokuratúre, či výkon poslaneckého mandátu, ktorý sa riadi svedomím a je slobodný, ale zároveň reprezentuje občanov, má skladať účty občanom za svoje rozhodnutia. Či výkon takejto voľby mal byť tajný, a či by mal byť pre občanov kontrolovateľný. Navyše poslanci sú v našej národnej rade vďaka tomu, že boli na kandidátnych listinách konkrétnych politických strán, teda súhlasili s volebným programom týchto politických strán, a navyše koaliční poslanci hlasovali aj za programové vyhlásenie vlády, ktoré zmenu prokuratúry obsahuje, a o tom hlasovali verejne. Kladiem si otázku, ale nemám na ňu odpoveď. Či principiálne z týchto dôvodov nemá poslanec aj povinnosť verejne predstúpiť pred občanov a oboznámiť ich, ako zastupuje ich mandát. Ale nebudem to riešiť ja. Zostavili sme pracovnú skupinu špičkových ústavných právnikov. Principiálnou otázkou je, či z hľadiska demokracie, služby mandátu voči občanom má byť táto voľba tajná. A keď aj, čo to znamená tajná voľba? Napríklad, smiem po tajnej voľbe vyjsť von, a povedať , koho som v tajnej volila? Alebo nesmiem? Ja tvrdím, že smiem, ale potrebujeme na to odpoveď od odborníkov.
Rozhovor nebol autorizovaný, Iveta Radičová to nepožadovala.
