Nekonečný príbeh Gazpromu
Začal sa ešte v čase, keď Gorbačov svojou „perestroikou“ zachraňoval v bývalom Sovietskom zväze čo sa dalo. Pamätníci toho obdobia sa pomaly ale isto vytrácajú zo spoločenského života, alebo jednoducho zomierajú. Tí, ktorí majú silu o tom hovoriť, nemajú možnosť sa prejaviť, pretože sú vo väzení. A tam sa ich výkrikmi a pravdou nikto nezaoberá.
V stredu tretieho novembra 2010 podľahol chorobe Viktor Černomyrdin. Posledných pár rokov pôsobil ako veľvyslanec v Kyjeve, neskôr ako externý poradca prezidenta Dmitrija Medvedeva. Počas úradovania Borisa Jeľcina dokonca stál istý čas na čele krajiny, kým sa chorľavý Jeľcin podroboval operácií srdca. Jeho meno sa spája s Gazpromom už od začiatku. V roku 1989, keď pod jeho vedením došlo k tichej reštrukturalizácií Ministerstva plynárenského priemyslu na spoločnosť Gazprom, so stopercentným štátnym podielom. Riaditeľom bol menovaný sám Černomyrdin. Po zániku ZSSR sa však všetko zmenilo, Gazprom sa privatizáciou takpovediac rozpredal na súčiastky. Putinova vláda mala hneď od začiatku plné ruky práce, aby pod správu republiky dostala aspoň minimálny väčšinový podiel, teda súčasných 50,1 percenta.
Po roku 1991 sa v rámci voľného obchodu stali majoritnými vlastníkmi akcií Gazpromu sesterské plynárenské koncerny Ukrgazprom a Turkmengazprom, ktoré vznikli práve za účelom rozdelenia spoločnosti na jednotlivé celky. Obyvatelia Ruska mali možnosť kúpy akcií Gazpromu, túto možnosť využilo približne 750 000 ľudí. V tom čase štát vlastnil necelých 38 percent akcií. V roku 1998 získala veľký balík akcií aj spoločnosť Itera. Dielo privatizácie bolo dokonané.
Nástup lepších časov znamenala voľba Vladimira Putina za prezidenta. Ten v roku 2000 bez váhania prepustil Viktora Černomyrdina, ten nebol sám, o miesto prišli viacerí. Putin odkúpil akcie Gazpromu mnohokrát značne pod cenu, len aby ich dostal znova pod kontrolu štátneho aparátu. Znepriatelil si oligarchov, ktorí menšinové podiely vlastnili. Prekazil im ich nekalé kšefty s podielmi štátneho podniku, ktorý sa pomaly rúcal. Západní ekonómovia sa dívali na vykupovanie akcií pod cenu veľmi kriticky, ale po tom, čo sesterská firma Itera so svojím menšinovým podielom takmer skrachovala, bolo im všetko jasné.
Niekedy sú úsporné opatrenia nepopulárne, odsudzované, ale niekedy sú bohužiaľ jediným riešením. Šikovným zásahom Putinovej vlády sa rúcajúci kolos postavil znovu na nohy. Dokonca bol Gazprom schopný exportu svojich produktov, čím sa stal najsilnejšou svetovou spoločnosťou vôbec. Putinovým cieľom nebolo len to, aby Gazprom profitoval, ale aby svojimi investíciami podporoval rozvoj ruskej spoločnosti. Investuje do školstva, bankovníctva, poisťovníctva, médií a do zdravotníctva. V roku 2008 tvoril profit Gazpromu desať percent celkového HDP.
