Na čele s číslovkou i škrupinou z vajca

• Tweet

• Tweet

Človek nemusí mať na plešine namaľovanú číslovku 120, aby pochopil, že voľba medzi tzv. pravicou a ľavicou je u nás fraškou na úrovni seriálovej (a tiež spravodajskej a vlastne celej) tvorby TV JOJ. Nemusíte byť autorom odvodovej reformy, aby ste pochopili, kam smerujú nite finančných tokov SDKÚ a Smeru a že sa zrejme stretajú v tom istom bode. Jednoducho treba znechutených ľudí presvedčiť, že ste iný a že budete skutočne brániť ich záujmy – teda zopakovať proces, ktorý sa nielen u nás deje pred každými voľbami a s navlas rovnakými výsledkami. Aby sme sa nehrabali len na našom komposte subjektov ako SOP alebo ANO, nazrime cez plot do sveta.

V Českej republike sa minulé voľby dostali do vlády Zelení a úspešne infikovali svojou politikou pozitívnej a negatívnej diskriminácie, dotácií a regulácií aj ODS pod vedením politicky impotentného Mirka Topolánka. Tá ozelenela ako mäsové výrobky z britského obchodného reťazca alebo jej britskí kolegovia z ECR, aj keď im to trvalo podstatne dlhšie. Oni aspoň majú vo voľbách nádej na úspech. Tento rok pôjde v Čechách a na Morave do volieb pod práporom alternatívy TOP09. Jej cieľom sú voliči kedysi pravicovej strany zmietanej problémami s vlastnou identitou, korupciou a prevareným volebným lídrom. História sa nielenže opakuje, ale ani pritom neberie ohľad na hranice. Strane kniežaťa Schwarzenberga sa aspoň podarila trefná skica českého politického spektra – jej vedenie najprv vyhlásilo, že pôjde o stredovú stranu a neskôr, že bude napravo od ODS. Kto povedal, že si to musí odporovať?

V Nemecku v posledných voľbách slušne zabodovala FDP Guida Westerwelleho. Kedysi bola terčom vtipov (Fast Drei Prozent) a Richard Sulík ju otvorene prezentoval ako predlohu vlastnej partaje. Pred voľbami voľbami vehementne sľubovala ekonomickú reformu, zníženie odvodov, viac osobnej slobody, či dokonca zrušenie spotrebnej dane z palív. Po voľbách nemeckí liberáli na sľuby zabudli a vydali sa cestou zelených regulácií a dotácií. Raz za čas by tomu Sulíkovi človek aj uveril.

Toľko o alternatíve k súčasným parlamentným stranám. Veľa voličov bude chcieť rebelovať proti neružovej situácií v Národnej rade. Pokúsia sa tam dostať, kto ešte tamojšie postupy nepraktikuje, aby sa im mohol štyri roky učiť a prípadne ich ešte zdokonaliť. Pekná perspektíva, ostáva nám len dúfať, že voliči internetovej strany ostanú v deň volieb skutočne len na facebooku.