Masaker, ktorý sa nikdy nestal
Od roku 1940 zmizli tisícky poľských dôstojníkov. Ich manželky márne čakali, kedy sa muži vrátia z frontu domov – zo západu postupovali do centrálneho Poľska Nemci, z východu ich obkľúčili Sovieti – ľudia si museli vybrať, na ktorú stranu sa priklonia. Prvá správa o nezvestných vojakoch sa objavila v apríli 1943, keď nacistické vojská objavili v lese pri mestečku Katyň masové hroby. Štyritisícpäťsto tiel prevažne poľských dôstojníkov, no aj členov inteligencie, umelcov, lekárov či policajtov. Všetkým zviazali ruky, postavili ich pred vyhĺbenú jamu a strelili im do zátylku.
Tento objav Nemci vehementne využili a propagandisticky obvinili zo zločinu Stalinove vojská. Sovietsky zväz tvrdil opak a obvinil z masakru Nemecko. O zločinoch v katyňskom lese sa dlhé roky mlčalo aj v Poľsku, najmä v časti obsadenej Rusmi. Názory na túto tému boli potláčané a poľskí občania boli nútení podpisovať protokoly, kde potvrdzovali, že pripisujú vinu Nemcom.
Prvej exhumácie v roku 1943 sa zúčastnil aj slovenský lekár a básnik František Šubík (Andrej Žarnov). Keďže aj na základe jeho výskumu sa zistilo, že skutočnými vinníkmi masakru sú Sovieti, musel svoje názory odvolať alebo emigrovať. Zvolil si druhú možnosť. Podobne dopadli aj českí odborníci či novinári, ktorí mali za úlohu sfalšovať dôkazy o ruskej vine. Táto téma sa teda stala vo vojnovej Európe tabu a jej odhalenie trvalo ďalšie desaťročia.
Vinu Rusko priznalo po neuveriteľných 47 rokoch. Poľských dôstojníkov uniesla a zastrelila ruská tajná služba NKVD, povedal až v roku 1990 Gorbačov. Za tých takmer päťdesiat rokov sa o Katyni nerozprávalo, americkí a britskí politici túto tému neotvárali kvôli potenciálnemu zhoršeniu vzťahov s Rusmi. Poľskí občania a pozostalí po dôstojníkoch sa úplnú pravdu nedozvedeli nikdy. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov síce povedal, že má záujem riešiť zložité otázky spoločných dejín, no otvorenie archívu s inkriminovaným spisom o Katyni neprisľúbil.
Dnes sa možno bude v katyňskom lese spomínať. Na pietnu spomienku pravdepodobne nepríde ani prezident Medvedev, ani Vladimir Putin. Niektorí dokonca stále hovoria, že táto udalosť sa nikdy nestala. Katyňský masaker však bude navždy čiernou škvrnou poľských dejín a tenkým ľadom vzťahov medzi Poľskom a Ruskom.
Odporúčam film Katyň (2007) od režiséra Andrzeja Wajdu – veľmi realisticky a emotívne podáva príbeh katyňského masakru a jeho vnímanie poľskou verejnosťou aj najbližších ľudí popravených dôstojníkov.
Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk 
-
Tino
-
lacj.
