Čečenci znova zasiali strach
Moskva sa všemožne snaží potlačiť nelegálne skupiny čečenských povstalcov, ktorí svoju vlasť pravidelne terorizujú. Netreba ísť ďaleko do minulosti. Len za rok 2010 sa „preslávili“ a vstúpili hlbšie do povedomia Rusov po marcovom útoku na moskovské metro a po bombovom útoku začiatkom septembra vo Vladikavkaze.
Útoky najmä povstalcov s moslimským náboženským presvedčením sú rýchle, nebezpečné, a vyberajú si daň najmä na civilnom obyvateľstve. Cieľ je zakaždým iný, a len ťažko predvídateľný. Príkladom sú útoky na divadlá, koncerty a športové podujatia.
Tentokrát zasiahli priamo do srdca. Na pôdu parlamentu sa dostali osobným autom, v kolóne vozidiel, ktoré viezli zamestnancov parlamentu. Po tom ako sa jeden atentátnik v prízemnej garáži odpálil, nasledoval útok na samotnú budovu. Podľa niektorých zdrojov mal byť útok mierený na predsedu parlamentu Dukuvaha Abdurahmanova. Moskovský zdroj zas tvrdí, že išlo o pomstu za útok spred dvoch mesiacov, kedy armády čečenského lídra Ramzana Kadyrova zaútočili na hniezdo povstalcov v jeho rodnom meste Tsentoroj.
Rýchly zásah ochranky a polície zlikvidoval odpor, a predišiel tak väčším stratám na životoch. Napriek tomu zahynuli okrem povstalcov aj najmenej dvaja členovia ochranky a jeden administratívny pracovník parlamentu. Sedemnásť ľud utrpelo zranenia. Minister vnútra Rašid Nurgalijev povstalcom odkázal, aby očakávali takú istú smrť , akou oni likvidujú svoje obete. „Nedovolíme nikomu, aby k nám prichádzal so zbraňami. S akými zbraňami príde na nás, takými aj zahynie.“
Aj tento útok potvrdil, že Čečensku bude trvať ešte dlho, kým sa postaví na nohy a zavládne relatívny mier. Mladá krajina si krátko po svojom vzniku musela vytrpieť hneď dva veľké vojenské konflikty na svojom území. Po stretoch federálnych armád a čečenských povstalcov zahynula značná časť civilného obyvateľstva, a veľké mestá boli zničené. Dôsledkom toho je zničená infraštruktúra krajiny a sociálna neistota spôsobená strachom o holý život. To aby sa Čečensko dostalo na správnu cestu a do normálneho samostatného režimu bude trvať ešte veľa rokov.
