„Márnotratný“ Boh

 

Striasol ich zo stromu, chytil za ruku a viedol dolu dlhou ulicou. Chlapci rozmýšľali, kam ich asi kňaz vedie. Prvý hovoril: „Určite nás vedie domov, nažaluje na nás a my dostaneme riadny výprask.“ Druhý na to: „Domov nie, podľa mňa nás vedie na policajnú stanicu.“ Ako tak v duchu premýšľali, zastavili pred cukrárňou. Kňaz im ukázal, že si majú sadnúť a objednal každému z nich zákusok, ktorý mali radi. Odvtedy ich už viac nikdy nevidel na hruškách vo svojej záhrade.
Podobne sa dnes zachoval Ježiš k Petrovi. Potom, ako ho tri krát zradil, tri krát mu kladie otázku: „Miluješ ma?“ A prejavuje mu svoju lásku a dôveru, keď mu napokon hovorí: „Pás moje ovce.“
Boh aj nás v živote „trestá“ láskou. V tom spočíva jeho pedagogika. V tom spočíva radikálnosť nášho náboženstva. V odpustení a novom začiatku. V našej slabosti, cez ktorú vie Boh ukázať svoju silu. Preto si za apoštolov povolal „slabých“ mužov. Preto povolal aj mňa. Aby ma zachránil. Aby mi dal šancu byť iným, lepším. Jediné čo k tomu potrebuje je moje áno. My sme si však z Boha urobili vedu. Robíme si problém z toho, čo mu môžeme a máme ponúknuť. A pritom môžeme a máme k dispozícii len jedno, o čo v skutočnosti stojí. Naše áno. Tu kdesi sa končí veda o Bohu a začína sa praktický život s ním. Bez nášho áno by bol Boh len pastier bez oviec a my ovce bez pastiera. Tak veľkú slobodu nám dal Boh. Že ho môžeme odmietnuť.

Apoštoli, Kristovi najbližší, nech sú pre nás potvrdením toho, že aj my máme šancu. Byť iný a lepší. Že aj na nás môže Boh ukázať svoju silu. Ak mu to dovolíme. Ak príjmeme pravdu o sebe. Pravdu o ňom. Keď pochopíme, že naša sila sa rodí v slabosti, doprajeme ju nielen sebe, ale aj tým okolo seba. Nebudeme už mať potrebu klásť otázky, budeme ponúkať odpovede. Budeme sa snažiť pochopiť. Ako náš Boh, keď sa skláňa k človeku, čo ho zradil. Práve jemu vložil do rúk to najcennejšie čo mal. Svoju Cirkev. Potom, ako sa uistil o Petrovej láske. Bola preňho dostatočnou zárukou.

Lebo len láska dokáže zmeniť človeka. Len láska dokáže zmeniť svet. Pretože láska, zakrýva mnoho hriechov. Kvôli nej riskuje. Riskujme aj my. Láska je hazard, ktorému holduje aj Boh. Nikdy nevie, ako dopadne. Napriek tomu to s nami skúša vždy znovu a znovu. Vstupuje s nami do vzťahu. Ponúka nám svoju lásku. Ako dnes Petrovi.

Boh riskuje s človekom. Lebo vie, že to môže výjsť. Aj keď mu my v slobode môžeme povedať svoje: Nie. Nevzdáva sa. Lebo miluje. V mene lásky je preto pripravený prijať aj naše odmietnutie a čakať ako „márnotratný“ otec na náš návrat. Boh je márnotratným Bohom. Márnotratným na lásku. Učme sa tejto márnotratnosti a stanú sa z nás tí, čo budú meniť svet. Ak chceme pochopiť svojho Boha, musíme byť verní ako on. „…lebo vernosť je láska, ktorá dospela. ktorá viac dáva ako pýta a menej čaká ako dostáva. vernosť nezabúda. vie, čo má. preto sa vernosť nehnevá. ale viac chápe, ako kričí…“

Keď pochopíme Božiu lásku, pochopíme všetko. Pochopíme Boha v nás. A neodídeme už viac nikdy z chrámu takí, ako sme doň prišli. Jednoducho z lásky.

 
Súvisiace články
  • No Related Posts
O autorovi

Karol Lovaš

 
  • wanderman

    Celkom zaujimave , ale nech mi cirkev vysvetli s kadial sa nabrali indiani, aziati, černosi, a všetka ostatna odnož. Asi to bol prvy pokus klonovania …:)))Najprv bol Adam a Eva a mali 2 synov Kaina a Abela no a jeden zly Kajo zabil zo srandy Abyho no a potom asi bol spaxany prvy osprosťovaci manever . Asi suložil Kajo z matkov a xudak Adamko o tom nevedel a tak vznikol prvy parohač v dejinax ľudstva.Normalne sa hambim za svojix predkov fuj…aj za seba že mi takato uvaha vyletela z hlavy …prepačte mi to prosim.